reklama

Kvety baní

Táto mineralogicky zameraná publikácia - s podtitulom Minerály stredoslovenskej banskej oblasti - môže byť ozdobou nejednej osobnej knižnice, ale i prírodovednej sekcie literatúry v ktorejkoľvek verejnej knižnici.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Táto dvojjazyčná (slovensko-anglická) kniha spoluautorov Albert Russ, Richard Kaňa, Stanislav Jeleň a Ľuboš Hrdlovič bola uvedená na slovenský knižný trh pri príležitosti banskoštiavnických Salamandrových dní 2020. Vydal Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok Banská Štiavnica, 2020, ISBN 978-80-978265-2-4. Náklad nie je uvedený; počul som však, že vraj to bolo 2000 exemplárov.

Obrázok blogu
(zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)
Zadná strana obálky.
Zadná strana obálky. (zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)

 Vďaka tomu, že som vtedy navštívil Banskú Štiavnicu kvôli mineralogickej burze ako jednej zo sprievodných akcií tohto tradičného podujatia, kniha vystavená v jednom výklade náhodou upútala moju pozornosť. Neváhal som ani chvíľu, vstúpil som do knižnej predajne a kúpil som si ju.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Vzhľadom na už vtedy uplatňované protipandemické opatrenia Covid-u 19 bol celkový trojdňový program Salamandrových dní redukovaný. Mineralogická burza sa síce konala, no v náhradných priestoroch, aj to len vďaka ústretovosti vedenia mesta k intervencii bratislavských usporiadateľov burzy. Tak sa stalo, že sa mi vtedy podarilo kúpiť zopár pekných vzoriek minerálov a tiež danú knihu.

 Úvod k textovej časti napísal predseda Banskoštiavnicko-hodrušského banského spolku, vedúci Banskej a geologickej expozície na bani Starovšechsvätých v Hodruši-Hámroch Richard Kaňa st. Už kvôli tam spomenutým osobnostiam z prostredia slovenských mineralógov a zberateľov minerálov si myslím, že nebude od veci citovať ho pre čitateľov na Blogu SME prakticky celý. –

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 »Snáď sa patrí najskôr vysvetliť ako a odkiaľ sme prišli k názvu „Kvety baní“.

 Prakticky v celom bývalom Československu je medzi baníkmi a zberateľmi mineralogických vzoriek, nachádzajúcich sa na ložiskách rudných, ale aj nerudných surovín, zaužívaný pojem „grajzňa“. Záľuba zbierania takýchto moku lahodiacich mineralogických vzoriek má u nás dlhodobú tradíciu, kontinuálne sa stáročia prelínajúcou s banskou ťažobnou činnosťou.

 Priznám sa, nikdy sa mi výraz „grajzňa“ nepáčil. V 80. rokoch minulého storočia nastal v československej obci zberateľov boom organizovania výprav za účelom získania estetických vzoriek do rumunskej oblasti Maramures, známej nielen dlhodobou ťažbou drahých a farebných kovov, ale aj prekrásnymi ukážkami rudných aj nerudných minerálov. Tomuto, na tie časy pomerne riskantnému pokušeniu, som neodolal ani ja a viacero výprav na severozápad Rumunska som s kamarátmi tiež absolvoval. Veľmi poeticky mi z úst baníkov, ale aj tamojšieho pospolitého ľudu znel tam všeobecne zaužívaný, možno nespisovný, výraz pre estetickú kryštalickú vzorku minerálu „flor de mina“ čo v preklade znamená „kvet bane“. Tak sme si teda tento pekný a podľa môjho názoru aj výstižný názov pre našu knihu požičali od rumunských baníkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Som úprimne rád, že moje, bezmála päťdesiatročné, zberateľské snaženie nie je márne. Podarilo sa mi ho zhmotniť v podobe mineralogickej zbierky, tvoriacej súčasť stálej banskej a geologickej expozície na bani Starovšechsvätých v Hodruši-Hámroch a sprístupniť ju širokej verejnosti. Jedným dychom však tiež musím dodať, že táto kolekcia nevznikla len mojou zásluhou a snažením. Svoj podiel na nej v podobe ucelených vystavených kolekcií majú aj priatelia zberatelia Braňo Kašuba z Nitry a žiaľ dnes už zosnulí, Jožo Košta z Bratislavy a Peter Kotuľak z Košíc, ale aj ďalší priatelia a priaznivci, ktorí nám viaceré vzácne a estetické vzorky za účelom vystavenia v expozícii venovali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Tiež chcem spomenúť aspoň niektorých z dlhého radu kolegov-zberateľov, ktorí ma k tejto záľube priviedli a roky rokúce počas nej sprevádzali, teda svojím spôsobom ma v nej v dobrom slova zmysle ovplyvňovali a mnohí aj dodnes ovplyvňujú.

 Boli to Stano Hrabčák (†), Peter Kotuľak (†), Stano Horský, Rudolf Ďuďa,, Rado Gazdík (†), Lajoš Kövecses-Varga, Stano Jeleň, Ivan Herčko (†), František Weis (†), Milan Okruhlica, Milan Blaha, Milan Kyselica (†), Jozef Košta (†), Honzo Běluša (†), Paľo Bačo, Ľubo Kľap, Dušan Peterec, Jozef Molnár, Jozef Hauser, Honzo Mitáček, Miro Antala, Miro Čada, Pavel Lhotský, Ján Prcúch, Karsten Ivan, Ivan Andráši, v poslednom období tiež Peter Žitňan, Fero Bakos, Albert Russ, Martin Števko, Karol Weis, Ľuboš Hrdlovič, ale aj mnohí ďalší. Za čo im, ale aj ostatným nemenovaným, na tomto mieste patrí odo mňa úprimné poďakovanie.

 V súčasnom uponáhľanom a pretechnizovanom životnom štýle ľudstva si zberateľská záujmová činnosť, teda bez ohľadu na svoje zameranie, nachádza medzi mladšou generáciou len veľmi ťažko svoje miesto. Tak je tomu aj v oblasti zbierania minerálov. Starší kolegovia nás postupne navždy opúšťajú, mladí pribúdajú len poskromne. Okrem zmeny životného štýlu túto skutočnosť nesporne ovplyvnil aj úpadok baníctva nie len u nás, ale aj v okolitých európskych krajinách, ako hlavný zdroj nových mineralogických vzoriek. Nesporne však tiež vyradenie, či obmedzenie geologických disciplín z vyučovacieho procesu na všetkých stupňoch našich škôl. Akoby neživá príroda neexistovala. Dúfame, že časom sa situácia zmení a to ako baníctvo, tak aj vyučovanie geologických predmetov si v našej spoločnosti opäť nájdu svoje miesto.

 Jednou z foriem predstavenia, priblíženia a spopularizovania tejto problematiky širokej laickej verejnosti je vydávanie knižných publikácií. Pre úzku skupinu odborníkov mineralógov sa toho vydalo pomerne dosť. Pre široké masy z radov laickej verejnosti toho však u nás bolo veľmi poskromne. Za doposiaľ, podľa môjho názoru, jediné takéto dielo možno považovať dnes už legendárnu knihu Ivana Herčka Minerály Slovenska z roku 1984.

 S myšlienkou vydania publikácie o mineráloch, bohato ilustrovanej ich fotografiami, sme sa s priateľom, známym slovenským zberateľom minerálov a vynikajúcim fotografom Albertom Russom zaoberali už dávnejšie. Neskôr do nášho kolektívu spoluatorov pribudli mineralóg Stanislav Jeleň a zberateľ, tiež však fotograf miniatúrnych mineralogických vzoriek Ľuboš Hrdlovič. Cieľom tejto našej predkladanej publikácie „Kvety baní“ určenej ani tak nie úzkej odbornej, ale najmä širokej laickej zájmovej verejnosti, je predstavenie krásy zakliatej v neživej prírodnej hmote – v mineráloch a tým aj spopularizovanie mineralogickej zberateľskej vášne.

 Slovensko má mimoriadne veľa lokalít s výskytom prekrásnych, často unikátnych vzoriek minerálov. Ich kompletné plnohodnotné predstavenie ako textové, tak aj fotografické, by sa podľa nášho názoru určite nevošlo do jednej knihy. Preto sme sa po dlhších úvahách rozhodli zamerať sa len na jednu rozlohou nie veľkú, ale históriou ťažby nerastných surovín a výskytom minerálov určite našu najvýznamnejšiu oblasť, rozprestierajúcu sa v povodí stredného a horného toku rieky Hron a priľahlom blízkom okolí, nazývanú Stredoslovenská banská oblasť.

 Na tomto mieste chceme tiež poďakovať inštitúciám a súkromným zberateľom za poskytnutie vzoriek minerálov na fotografovanie za účelom uvedenia v tejto publikácii. Ich zoznam je uvedený v závere tejto publikácie.

 Knihou chceme nadviazať na úspešné knižné publikácie, pripravované a vydávané banskoštiavnicko-hodrušským baníckym spolkom v Banskej Štiavnici a pripomenúť dnes žiaľ už takmer úplne zašlú slávu tejto oblasti.« Koniec citovania.

Prebal knihy Ivan Herčko: Minerály Slovenska, 1984.
Prebal knihy Ivan Herčko: Minerály Slovenska, 1984. (zdroj: REPRODUKCIA: F. Cudziš)

 Čo sa týka dvojjazyčnosti textu publikácie, myslím si, že to bol od autorov – vzhľadom na narastajúcu potrebu znalosti angličtiny (v každom odbore) - dobrý nápad. Prekladateľom je RNDr. Demerios Konstantinides.

 Publikácia je ilustrovaná fotografiami mineralogických vzoriek prevažne od Alberta Russa (396), ďalej od Ľuboša Hrdloviča (86), Ľuba Lužinu (20), Richarda Kaňu (11), Ivana Čillíka (10), Karstena Ivana (1), Milana Okruhlicu (3), R. Bednára (2), Štefana Ferenca (1), Stnislava Kovačiča (1) a Berentésa Ágnesa (2).

 Nechcelo sa mi veriť, že je tam (spolu na 288 stranách formátu 245 x 300 mm) toľko fotografií – spolu 533 – najmä, keď viacero záberov je celostranových. Podujal som sa preto ich prepočítať; pri 450. obrázku som to vzdal.

 Treba podotknúť, že niektoré zábery (kdesi som to čítal, neviem si spomenúť, kde) sú metódami počítačovej grafiky „syntetizované“ z viacerých záberov jednej a tej istej mineralogickej vzorky pri rôznych svetelných podmienkach, aby čo najviac vynikla ich estetika. To znamená, že v skutočnosti nemáme nikdy šancu vnímať pozorovaný minerál s takou dokonalosťou. Dokonca pri bežnom pohľade na minerály, ktoré nevytvárajú väčšie kryštály (ale len, rádovo, s milimetrovými hranami) alebo inak výrazné mineralogické štruktúry, by sme možno boli aj sklamaní. Až fotografické zväčšeniny ich detailov nám názorne priblížia ich skutočnú krásu.

 V závere publikácie kolektív autorov, perom Richarda Kaňu, konštatuje:

 „Naše snaženie pri príprave a zostavovaní publikácie určite nebolo jednoduché a trvalo nám viac ako tri roky. Sme si vedomí toho, že sa nám zďaleka nepodarilo predstaviť všetky druhy tu vyskytujúcich sa minerálov tými najreprezentatívnejšími, či najkrajšími zachovanými vzorkami. Mnohé z nich sa totiž nachádzajú v múzeách, či súkromných zbierkach roztrúsených po celom svete. Tiež nie všetky inštitúcie, či zberatelia nám boli ochotní vzorky na fotografovanie poskytnúť. Napriek týmto skutočnostiam sme presvedčení, že kniha ponúka dostatočný reprezentatívny obraz o výskyte minerálov oblasti.“

 Aj v tom spočíva cena podobných publikácií, ktorú si laik sotva vie uvedomiť.

 Dnes som aj ja „laickým zberateľom“ minerálov a pri slovách o „najkrajších zachovaných vzorkách“ môžem len s ľútosťou spomínať na dva kusy bohato mineralizovanej „rudy“, na ktorých na tmavšom podklade menších kryštálikov vynikali „mosadzné“ kocky s hranou 5 – 10 mm. Dnes viem, že sa jednalo o kryštály pyritu (FeS2 – sírnik, resp. disulfid železnatý). Tie vzorky boli ťažké a po vzatí do ruky zanechávali na dlani poprašok, ktorý vôňou pripomínal pušný prach a ak sa vám náhodou dostal do úst, mal charakteristickú železitú príchuť.

 Tie vzorky dostal môj otec do daru od švagra, baníka Petra Kušniráka (†), pri našej návšteve (okolo r. 1960) v Štiavnických Baniach. Neviem isto, v ktorej štôlni ujo Peter pracoval, ale vravel, že tam na podobne pekné vzorky natrafia dosť často. Takže ich mal porozkladané po obidvoch nočných stolíkoch v spálni (vtedy to bol klasický spálňový nábytok.). Ak si dobre pamätám, pôsobivo kontrastovali s naškrobenými bielymi čipkami pod sklom, na ktorom sa ony vzorky „rudy“ nachádzali. Čo sa s tými darovanými vzorkami stalo, kam sa napokon podeli, si už nepamätám. Ale niektoré z nich sa mohli zachovať u syna uja Petra. 

 Poznámka k autorským právam

 V samom závere publikácie je uvedené, že: „Bez písomného súhlasu vydavateľov sa táto kniha ani jej časti nesmú publikovať, reprodukovať, ukladať do informačných systémov, ani inak rozširovať (elektronicky, fotografickou reprodukciou a podobne).“

 Nie som si teda celkom istý, či týmto blogom neporušujem takto striktne vymedzené autorské práva, bez ohľadu na to, že má de facto povahu recenzie.

 Okrem toho, je to v určitom protiklade s konštatovaniami z úvodu publikácie, že zberateľská záujmová činnosť (vrátane zbierania minerálov) nachádza dnes medzi mladšou generáciou len veľmi ťažko svoje miesto, že starší zberatelia mrú a mladí pribúdajú len poskromne a že časom sa situácia možno zmení - ako v baníctve, tak aj vo vyučovaní geologických predmetov - aby si zbieranie minerálov a všeobecné povedomie o geológii mohlo nájsť v našej spoločnosti opäť svoje miesto.

 Ako sa to však má udiať, keď na propagáciu podobného cieľa je zakázané využívať „pôdu“ (aj) tohto diela?!

 Pritom, bez toho aby si nárokovali podiel na autorských právach, jeho vydanie finančne podporili: Slovenská banská, spol. s r.o. Hodruša-Hámre, Mesto Banská Štiavnica, Banskobystrický samosprávny kraj, Obec Hodruša-Hámre, Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska, Ministerstvo hospodárstva SR.

 Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu