Ako to vidím ja: Cesta budúceho premiéra Eduarda Hegera do pekla

Autor: František Cudziš | 28.3.2021 o 17:32 | (upravené 28.3.2021 o 18:34) Karma článku: 4,49 | Prečítané:  493x

    Máme za sebou ďalšie nedeľňajšie mlátenie prázdnej slamy na televíznych obrazovkách zavedených slovenských televízií. Myslím si však, že v priebehu týždňa sa vyskytli významnejšie náznaky pre budúci politický vývoj na Slovensku.

    Nebudem sa vracať k aktuálnym témam, ktoré boli už toľkokrát viac-menej podrobne komentované rôznymi „– ógmi“ (napr. politológmi a sociológmi), až sa stali ošúchanými a ďalšie diskusie k nim sotva môžu priniesť niečo nové. Radšej sa pokúsim podeliť sa s čitateľmi o zopár svojich vlastných postrehov, zdanlivo bezvýznamných až banálnych, ktoré však môžu veľa napovedať o ďalšom vývoji na slovenskej politickej scéne.

    Toto očakávanie potvrdzujú aj niektoré podobné prípady z nedávnej minulosti.

    Keď som, po minuloročných parlamentných voľbách, videl prvý raz na televíznej obrazovke nového ministra zdravotníctva novo zostavenej tzv. „vlády zmeny“, ovládol ma navlas rovnaký pocit, ako keď som – v súvislosti s pamätným škandálom - podobne prvý raz zazrel údajného riaditeľa sociálneho zariadenia Čistý deň.

    (Pripadal mi ako vyoraná myš a v duchu som si položil otázku: Toto je riaditeľ? O ničom rozumnom nevedel ani ceknúť a pred kamerami sa osmelil až po absolvovaní rýchlokurzu o styku s masmédiami z dielne Erika Tomáša.)

    Podobne ma zarazilo, keď som prvý raz zazrel Mareka Krajčího „krčiť sa“ v tieni novopečeného premiéra slovenskej vlády. Toto je minister? A, keď som sa zanedlho dozvedel, že mal možnosť komunikovať s nejakým svätým duchom, skrsla vo mne neurčitá, ale skôr zlá ako dobrá predtucha. Akoby nestačilo, že OĽaNO je útočiskom viacerých náboženských fanatikov a lá Anna Záborská.

    V tom čase však hral prím v mojich obavách o budúcnosť Slovenska nový slovenský premiér. Akoby ho ovládol mesiášsky ošiaľ. Preto som, v článku [1], prakticky ešte len mesiac po zostavení novej vlády SR, napísal:

    „Igor, ty si nevieš uvedomiť, že sa mu neustále montuješ do jeho práce a že tvoje poslanie je vlastne niekde úplne inde? Ty si tak naivný, že si myslíš, že Slováci ti nadosmrti nezabudnú, čo všetko si pre nich urobil v čase koronavírusovej pandémie? Neželám ti to, ale asi budeš nemilo prekvapený. Keď koronavírusová kríza pominie, na tvoju úlohu „hlásnej zdravotníckej trúby“ sa zabudne veľmi rýchlo. A, keď ťa tvoji politickí protivníci budú „trhať na franforce“ za to, že si „neuhral“ aj dôsledky ekonomickej krízy, ktorá naisto nastane, vtedy ti terajšie zásluhy nepomôžu ani zamak (a nie len tebe). Na Kvetnú nedeľu, takto pred dvomi tisícmi rokov, vraj Krista - vstupujúceho do Jeruzalema – vítali zástupy s ratolesťami v rukách. A už na Veľký piatok - tie isté davy - volali: Ukrižuj ho!“

    Že ma pre tie slová verbálne napadol jeden novinár s dlhoročnou praxou (ponechajme bokom jeho vtedajšiu motiváciu), je nepodstatné. (Myslím si, že dnes by si už rozmyslel takto ma verejne „sprdnúť“.) Podstatné je, že vývoj udalosti potvrdil moje predpoklady, aj správnosť štýlu môjho uvažovania. Rovnako to dopadlo s „ovanutým“ ministrom.

    Rok sa s rokom stretol a moja neblahá predtucha sa naplnila. – Marek Krajčí, hoci vraj inak je to dobrý človek, už nie je ministrom zdravotníctva SR. Nepomohlo mu ani to, že sa medzičasom ako-tak otrkal pri vystupovaní na verejnosti, najmä keď už Igor Matovič nebol tak často prítomný, a ak bol, rozumne sa držal v úzadí.

    Žeby to bol náznak skorého zlepšenia situácie v slovenskej politike?

    Ani náhodou!

    Aktuálne sa situácia vo vládnej koalícii komplikuje čoraz viac. Podaktorí za to kladú vinu na Richarda Sulíka. No, aký je – taký je, ale aspoň sa snaží byť v niektorých situáciách principiálny. Takým sa snažil byť už v prípade hlasovania v slovenskom parlamente o eurovale, ktoré vtedajšia premiérka – visiaca na šnúrke Dzurindovych a Miklošovych gatí (ako aj gatí ostatných „vláčikárov“ a, napospol, rúčich mužov s čistými rukami) Iveta Radičová - spojila s hlasovaním o dôvere vláde. Vieme, ako to dopadlo. Pani profesorka rozdáva svoje rozumy kade chodí bez štipky hanby (Dzurinda a Mikloš detto), lebo stigmu „povalenia vlády“ sa podarilo kydnúť na „Riška“. I keď je to nehorázny nezmysel, masmédiá ho cielene udržujú pri živote a vždy keď sa jej to hodí, používa tento argument aj terajšia „hlaso-smerná“ opozícia.

    Zástavu do boja za znovu nadobudnutie stratených pozícií v slovenskej politike zdvihol pohľadný jamkolíci Peter Pellegrini. Tam však nieto veľmi čo pozitívne očakávať, lebo ten boj bude viesť nie na všeobecný prospech, ale predovšetkým v prospech mnohých starých harcovníkov, ktorí v ostatných voľbách prišli o svoje požitky, na ktoré si už boli za desať-dvanásť rokov vlády „v dobrých časoch“ pochopiteľne navykli.  

    Do karát im hraje skutočnosť, že Igor Matovič so svojou rôznorodou politickou kompániou amatérov jednoznačne sklamal všeobecné očakávania, ktoré doň voliči vkladali. A teraz špekuluje, ako sme uňho zvyknutí, ako to navliecť, aby to vyzeralo, že to nie on je na vine.

    Jednou z možností – zrejme tou najreálnejšou – je nastrčiť na premiérsky post nového (tzv. „falošného“) premiéra, ktorého by mohol dirigovať – najlepšie z postu (akože) „radového“ ministra zrekonštruovanej vlády. Nepochybujem, že ani v spánku nezabúda na nebezpečenstvo, aby sa mu tie plánované opraty akosi nevyšmykli z rúk. Aby sa neopakoval príbeh Pellegriniho, ktorému sa podarilo na vlne popularity vyšmyknúť zo závislosti na Róbertovi Ficovi.

    A už aj vidno prvé praktické prejavy, ako Eduard Heger začína rozohrávať dohodnutý part. Síce nie je obdarený lícami s pôvabnými jamkami, ale svojím mladistvým zjavom sa vyrovná Pellegrínimu. Teraz ide len o to, nakoľko je morálne založený, lebo vidíme, že reprezentovať OĽaNO nie je dostatočnou zárukou morálnosti, a už vôbec nie odbornosti.

    Osobne, ak mám pravdu povedať, aj tentoraz mám obavy.

    Síce, keď som videl Eduarda Hegera prvý raz vystupovať pred televíznymi kamerami v trojjedinej (čo len mi to pripomína?) úlohe ministra financií, zdravotníctva a školstva a komentovať aktuálnu pandemickú situáciu Covid-u 19 na Slovensku, bolo to – v porovnaní s Marekom Krajčím - ako „nebe a dudy“. Podanie bolo racionálnejšie, podporené aj výstižnejšou grafikou. Púhe farebné kolieska stačili na zdôraznenie oblastí, kde sa pandemická situácia zhoršuje, resp. zlepšuje.

    Na druhej strane, v súvislosti s Veľkou nocou, nás potencionálny premiér Heger zrejme „lakuje“ sľubmi, že keď ešte teraz – pri tomto jarnom sviatku – vydržíme „boj“ (rozumej: dodržiavanie zavedených pandemických opatrení) proti „hnusobe“, už to bude naposledy a dosiahneme „slobodu“. Nie je totiž v jeho moci niečo také zaručiť.

    Eduard Heger proste len vycítil svoju jedinečnú príležitosť stať sa premiérom slovenskej vlády a snaží sa pracovať na zvýšení svojej popularity už v tejto fáze, lebo by to (možno) prospelo (v tejto výnimočnej politickej situácii) aj OĽaNO ako celku. S (veľmi) vysokou pravdepodobnosť je to však cesta do pekla. Pritom zrejme stavil na fakt, že pandemická situácia na Slovensku sa zlepšuje. Nie je vôbec isté, že toto zlepšenie je jednoznačným dôsledkom zavedených proti epidemických opatrení, pretože ešte ani dnes – a ani odborníci – nemáme úplnú predstavu o „potenciáli“ Covid-u 19. Rovnako je možné, že k zlepšovaniu pandemickej situácie dochádza „spontánne“, a to z dôvodov, ktoré presne vníma len samotný vírus.

    Ani Eduard Heger nie je (aspoň v pandemickej problematike) tak chytrý, ako si možno myslí. Ináč by totiž, v súvislosti s pohybom ľudí počas jarných sviatkov Veľkej noci, nevyzýval občanov zdržiavať sa predovšetkým vo vlastnom okrese, pretože je to – v konečnom dôsledku – riadna sprostosť.

    Uvediem príklad. –

    Predstavme si situáciu, keď územie okresu má približne kruhový tvar. Ak sa v takom okrese ľudia rozhodnú využiť voľný čas na aktívny pohyb, kam asi tak môžu ísť?

    Pre ľudí zo stredu okresu je situácia úplne jasná. – Vyberú sa niekam k hranici okresu, je jedno ktorým smerom. Stredná oblasť okresu má podstatne menšiu plochu ako je plocha okrajových oblastí. Ak teda „ľudia z mesta zavítajú na vidiek“, prakticky sa rozptýlia medzi tamojších domácich bez problémov.

    Kam sa však môžu vybrať ľudia , bývajúci blízko hraníc okresu, ak sa majú držať doporučení nádejného nového premiéra Hegera?

    Tým všetkým, bez ohľadu na to, kde bývajú, sa črtá len jeden „odporúčaný“ (či „povolený“) smer – do centra okresu! Mohlo by sa stať, že sa tam zhŕknu, až budú hlava na hlave! To je racionálne myslené proti pandemické opatrenie? Toto radí vláde konzílium patričných odborníkov? ... Kde sme?!

    Nebolo by rozumnejšie vychádzať, v rámci proti pandemických opatrení, pri úvahách o pohybe obyvateľstva, nie zo zavedených predstáv o administratívnom členení územia štátu, ale radšej o stanovení maximálnej vzdialenosti, kam je ešte rozumné (resp. bezpečné, aj keď úplnú bezpečnosť nemôže nikto reálne zaručiť) zájsť?      

    Keby chcel pán Heger nasilu oponovať, že sa v svojom uvažovaní mýlim, „usadím“ ho iným konkrétnym príkladom. Je dobre známy z minulosti, a rovnako sa týka nákazy. Jedná sa o škodcu včiel – klieštika. Ten včely napáda, a keď ho niektorá zavlečie do úľa, je schopný zničiť celé včelie spoločenstvo. Najúčinnejším opatrením proti šíreniu klieštika – pretože ho na vlastnom tele prenášajú napadnuté včely – je nariadiť tak veľké vzdialenostné rozostupy medzi jednotlivými včelími farmami, ktoré nie je schopné vlastným letom prekonať žiadna včela. Keby sa pritom brali ohľady na územnosprávne členenie, boli by také nariadenia včelárom na smiech. Darmo by boli dve včelstvá každé v inom okrese, ak by sa nachádzali na opačných brehoch potoka, ktorý predstavuje hranicu medzi okresmi.  

    Pravda, môže sa stať, že nejaká včela sa nechtiac ocitne v dopravnom prostriedku (napr. v osobnom aute či vo vlaku), ktorý ju odvezie oveľa ďalej, než by bola schopná zaletieť vlastnými silami, ale to je len viac-menej teoretická možnosť, ktorá praktickú účinnosť nariadenia o bezpečnostných vzdialenostných rozostupoch medzi včelstvami neoslabí.

    Preto, kým sa stane pán Heger novým premiérom, ako trojjediný minister by mal verejne poopraviť svoje odporúčania, čo sa týka pohybu obyvateľstva počas jarných sviatkov Veľkej noci, v tomto zmysle.

    Ja osobne bývam v Liptovskom Mikuláši. Mám sestru, ktorá býva v 50 km vzdialenom Poprade, a pôjdem ju navštíviť bez akéhokoľvek zlého pocitu z nedodržiavania nariadení. Mimo mesta som nebol už dobré tri mesiace. V samotnom meste za ten čas ani nie desať krát. Doma som sám. Prakticky nikam nechodím. Nemám sa kde nakaziť. Bola by vyslovená smola (ako pre tú včelu, čo sa ocitla v aute alebo vo vlaku), keby som sa počas cestovania nakazil. Na cestu zo stanice na návštevu a naspäť nepoužijem taxík, prejdem sa peši. Samotná návšteva prospeje nie len mne, ale aj sestre. Nech by bol teda pán Heger aj desaťnásobným ministrom, toto jeho odporúčanie neakceptujem.

    Sú však aj podstatnejšie momenty, ktorými pán Heger už teraz obnažuje svoju morálku. Ja by som sa, na jeho mieste, hanbil tvrdiť pred televíznymi kamerami, že súčasný premiér Igor Matovič nemôže podať vlastnú demisiu (a tým aj demisiu vlády ako celku) bez toho, aby súčasne neprišiel k prezidentke s konkrétnym návrhom novej vlády.

    Keby bolo toto tvrdenie pravdivé, znamenalo by, že odstupujúci premiér má povinnosť navrhnúť zostavu novej vlády a, ak tak neučiní, „je odsúdený“ dovládnuť celé funkčné obdobie. Premiér však žiadnu takú povinnosť nemá. Naopak, je právom prezidenta poveriť vhodného politika zostavením novej vlády a je cťou tohto politika vrátiť ono poverenie do rúk prezidenta v prípade, že sa mu nepodarí zhostiť svojej úlohy.  

    Koho chcú teda – páni Matovič, Heger „and company OĽaNO“ – obrazne povedané, „prečúrať“?

    A práve toto je zlý signál od Eduarda Hegera pre ľudí, že nie je schopný priznať ani taký elementárny fakt a že má vlastne ľudí-voličov za blbcov. Presne toto je cesta do (politického) pekla, ktorú tak neuvážene „riskol“ aj Igor Matovič (a pred ním viacerí iní).

    Ono sa povie, že je to (vzhľadom na morálku v slovenskej politike) len „taká prkotina“. Ale pamätajte na moje slová.

 

 

 

    Pramene:

 

[1]  https://cudzis.blog.sme.sk/c/532603/stvorylka-koronavirusovske-podanie-a-la-stv1.html

 

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Existuje absurdnejší výjav než Pelleho ospravedlňovanie? (komentár)

Toto spĺňa všetky podmienky na trestný postih.


Už ste čítali?